Zázraky a paradoxy

18. decembra 2013, Miloslav Hetteš, Nezaradené

Žijeme v jednom z najbohatších a zároveň najnespravodlivejších štátov na svete. Posledné roky neustále rastie HDP na obyvateľstva. Máme dosť prostriedkov na zabezpečenie sociálneho minima v zmysle odporúčania MOP z roku 2012. Kam však ide zisk a idú dividendy? Produkujeme a dávame Európy viac než dostávame späť. Čo to je za zvrhlosť, že na panské zábavky a ( napr. jachtárstvo Transpetrolu) sa zberáme a 20% ľudí na Slovensku nemá na normálnu stravu?

Výbor expertov Rady Európy upozornil na to, že úroveň minimálnej mzdy je nedostatočná voči záväzkom ku Európskej sociálnej charte.

Vláda si dala urobiť štúdiu od Svetovej banky ako znížiť sociálne dávky. Odpoveď bola, že už sa nedajú, pretože sú príliš nízke. Problém nie je v štedrosti sociálnych dávok, ale v nízkej cene práce. Preto akékoľvek zdaňovanie žobračeniek za prácu je nemorálne.

Urobili sme reformy v sociálnom zabezpečení, ktoré nič negarantujú, resp. zaručujú chudobu väčšine.  Primeranosť dávok neustále klesá. Ten kto neplatí – vyhrá. Ten kto sa zo systému vymaní – vyhrá. Nikto sa v systéme nevyzná. Platí pravidlo, postaraj sa sám o seba.

Napriek právu na sociálne zabezpečenie, príjem sociálnych dávok chceme podmieniť nútenou prácou. Viem, že mnohí súhlasia, možno väčšina, ale je to opäť v rozpore so zistením výboru expertov OSN z roku 2005 v prípadoch podmienenia vyplácania dávok sociálneho zabezpečenia, hoci aj prácou pre obec. Sme malý štát. Ústavu si premeníme, ale dokážeme zmeniť svet? Takéto „reformy“ presadzovali v zahraničí iba pravicové vlády.

Slovensko je presvedčené o nemožnosti nadpráv pre etnické menšiny. Aj slovenský ústavný súd mal v tom jasno. Európsky súd v Luxemburgu vlani rozhodol naopak a potvrdil oprávnenosť pozitívnej diskriminácie aj voči menšinám, ak nemajú možnosť primeraného zastúpenia.

Európska komisia odporučila Slovensku zvýšiť zamestnanosť v sociálnej oblasti a dať mladým prácu. Mladým sa nevenujeme. Nedávame z vlastných zdrojov na ich zamestnanosť. Dokonca sú, podľa správy EÚ, služby zamestnanosti bez dostatku zamestnancov.

Dnes máme najnižšiu zamestnanosť žien, najskoršie vyhnanie „starších“ z trhu práce. Pretože 57 roční už nerobia. Ak nerobíte do 25 rokov a potom od veku 55 rokov nerobíte a budete žiť ešte 25 rokov, čo vychádza? 50 rokov byť ekonomicky odkázaný a pracovať 30 rokov? Plus byť nezamestnaný a mať deti? Ako to môže systém utiahnuť? Nezmysel. Iba zmysluplná práca, ktorú aj primerane oceníme dáva riešenie. Nenávisť medzi ľuďmi, diskriminácia, ageizmus vedie k chaosu a k diktatúre.

Slovensko má HDP vyššie ako Portugalsko, Grécko a kúpnou silou predbehlo aj Česko. Máme priemerný príjem ako Česko, Poľsko, Maďarsko… Priemerný príjem je vysoký pre obrovské rozdiely.  Najčastejšia mzda je na úrovni 20% EÚ. Dajme ľuďom slušnú mzdu a budú mať na lekára, služby, školy, deti, rodičov a tým sa aj ekonomika rozbehne.

Podporme sociálnu ekonomiku. Ekonomiku, kde ide o splnenie potrieb a poskytnutie práce. Ekonomiku, kde sú ľudia žiadaní a ohodnotení. Sem patria potraviny, voda, zdravie, výchova a celá sociálna oblasť. Kto počul o sociálnom družstevníctve? V EÚ 7% ľudí tento sektor zamestnáva. V Taliansku je to až 13%. Na Slovensku je to chápané ako trestná činnosť. Ktorý zastupiteľský zbor si uvedomuje čo činí privatizáciou tohto sektora?