Je dvadsaťštyri rokov od vzniku subjektu so skratkou ZMOS. Zdá sa mi, že to bolo 5. januára 1990, čo sme ho nechali zaregistrovať. O takejto mimovládnej organizácii obcí sa v Česko-Slovensku neuvažovalo od pokusu o jej založenie v roku 1968. Podobný zväz miestnych samospráv existoval na Slovensku v medzivojnovom období. V západnej Európe sú organizácie obcí vplyvné a bohaté už dlhé roky. Koncom osemdesiatich rokov existovali, vo vtedajšom socialistickom Česko-Slovensku, aktivity v súvislosti so snahou o zavedenie hospodárskej a finančnej autonómie obcí (tzv. chozrasčot). Spolu s Ladislavom Setnickým, ktorý bol prvým nositeľom nápadu vytvoriť ZMOS, som sa stretával koncom osemdesiatych rokov viac menej neoficiálne so skupinou českých nadšencov. Libor Kudláček, po novembrový člen českého parlamentu, raz po takomto podujatí v Pardubiciach vyjadril obavu z toho, že kedy si pre nás prídu. Robiť čokoľvek proti centralizmu a bez schválenia z hora, podľa možnosti z ÚV, bola krátkodobá súťaž o zlatú mrežu. Českí kolegovia mali ešte v pamäti pokus z roku 1968 o obnovu zväzu miest.
Ihneď po ustanovujúcom zjazde česko(-slovenského) zväzu, sme počiatkom januára v roku 1990 i cez odpor vtedajších dvoch slovenských zástupcov v českom zväze miest a obcí, nechali na MV SR zaregistrovať samostatné Združenie miest a obcí na Slovensku. Dôvodom bolo nedostatočné slovenské zastúpenie v novo vzniknutom Zväze miest a obcí so sídlom v Prahe a jeho centralistický pohľad na slovenskú realitu. Za deň sme vytvorili prvé stanovy a novú organizáciu sme nazvali združením, čo podľa mňa lepšie charakterizovalo jeho voľnosť. Neskôr pribudlo logo ZMOS. Naše návrhy (mestské hradby a mestská veža) boli heraldicky dotvorené a odvtedy má ZMOS v znaku staré symboly slobody samosprávy, otvorené mestské hradby so slovenským znakom. Prvým sídlom ZMOS sa stala moja vlastná súkromná adresa. A čo bolo najdôležitejšie, publikovali sme v januári 1990 prvú výzvu o cieľoch novej organizácie.
Neskôr sa pridali pracovníci ktorí sa dovtedy živili riadením a vzdelávaním v oblasti národných výborov. Ich organizačné schopnosti boli okamžitým ziskom pre novo sa presadzujúcu ideu. ZMOS malo vlastnú koncepciu, ktorú propagovalo a presadzovalo na miestnej, štátnej i medzinárodnej úrovni. Bola to koncepcia obnovenia lokálnej demokracie. Prvotná myšlienka vznikla z občianskeho popudu, z idealistickej snahy o obnovu dôvery v miestnu správu a o čo najväčšie stotožnenie sa s ňou. ZMOS bolo pôvodne organizované ako hnutie občanov pre podporu vzniku demokratických samosprávnych obcí. Až neskôr po demokratických voľbách sa postupne transformoval na lobistickú organizáciu obcí, resp. na stavovskú organizáciu volených funkcionárov.
Počiatkom roku 1990 sme zorganizovali, ešte ako zamestnanci svojich pôvodných zamestnávateľov, spanilé jazdy vo vlastných škodovkách s cieľom šírenie myšlienok pôvodnej výzvy a získavania podpory. Stretávky boli organizované nielen pre pracovníkov národných výborov, ale boli aj špeciálne pre odbornú verejnosť a budúcich voličov. Celá práca stála na dobrovoľnosti a priateľstve. Rozkošné boli prvé televízne debaty, prijatia u po novembrových čerstvých ministrov a pozvania na koberec do sídla VPN na Jiráskovu do Mozartovho domu, kde sa nerokovalo o budúcnosti, ale o zahraničných grantoch, ktoré som mal dať VPN. To bola prvý zrada. Prvá zahraničná cesta do Viedne mala grandiózne privítanie. Bola uskutočnená na zánovnej nepríliš hrdzavej Š105 a Š120. Vodiči rakúskych hostiteľov úslužne odsunuli na vyhradenom parkovisku v nádvorí radnice svoje BMW a iné ľudové vozidlá. Napriek tomu sa stal Rakúsky zväz miest najtrvalejší a najštedrejší partner ZMOS, hlavne v osobe jeho vtedajšieho generálneho tajomníka Ericha Pramböcka. Stačil rok a na svetovom kongrese samospráv v Oslo, už mali problémy tlmočníci so skratkou ZMOS, ktorá sa zrazu bežne užívala vo všetkých jazykoch bez prekladu, podobne ako skratka USA na Slovensku. Nórsky dar počítačov umožnil skvalitnenie grafiky Obecných novín. Obecné noviny vznikli z ochoty Serafa Tropeka ísť do rizika, ktorú vtedy nikto iný nechcel vziať na seba. ZMOS nemalo vtedy nato ani peniaze a ani iného nadšenca, ktorý by sa vtedy ponúkol konkurovať časopisu MV SR. Odvtedy Obecné noviny vychádzali pri ZMOS a v jeho prospech. Podobne ZMOS napomohlo vzniku komunálneho bankovníctva na Slovensku. ZMOS bolo do roku 1993 jedinou jednotnou organizáciou v celej strednej Európe a bolo dávané za vzor. Prakticky každá obec a mesto na Slovensku tu mala svoje zastúpenie. Ďaleko predbehlo výsledky práce vtedajšieho federálneho českého partnera. Spolupráca s českým zväzom, najmä s pánom Oldřichom Černíkom bola po doriešení rovnoprávneho postavenia ZMOS veľmi dobrá. Tento sme si vymohli často vďaka tvrdohlavosti i cez urážky ich prvého tajomníka na adresu Slovákov.
Počiatky neboli iba plné eufórie, hlavne personálne, pretože okrem tých čo niečo vedeli a boli nositeľmi myšlienok, prichádzali do perspektívnej organizácie novodobí normalizátori a budúci privatizéri čo vedeli ako získať čo najviac pre seba. Prirodzený vývoj postupne zomlel pôvodných zakladateľov, ktorí sa snažili o ďalšie napredovanie, ktoré však bolo už proti niektorým záujmom. Možno to nazvať nežnou normalizáciou. ZMOS sa následne zmenilo, a žiaľ prestalo plne využívať svoj potenciál.
Samotní aktéri tiež menili postoje. Kým boli v štátnej správe mali iné postoje, iné mali postoje keď ZMOS lobovalo v parlamente a tí istí ľudia zrazu boli osvietení po zvolení do samosprávnych orgánov a prechode na pozície ZMOS. Veselé bývalo odkazovanie od vtedajších nežných revolucionárov „s komunistom a Maďarom nerokujeme“. Komunistom som nebol (otec bol bývalý nepriateľ štátu) a že nie som Maďar si overil dávnejšie priamo i vtedajší žilinský primátor Ján Slota. Moji predkovia prišli na Slovensko zrejme v 16. storočí ako novokrstenci z Holandska, kde je priezvisko Hettes bežné. Prvým predsedom budúceho ZMOS na prelome 1989/1999 mal byť Anton Ťažký. Žiaľ neprijal vtedy ponuku. Hľadali sme osobnosť do čela neznámeho združenia. Aspoň že vtedajší predseda vlády národného zmierenia Milan Čič vo svojom pravidelnom televíznom príhovore pozval verejnosť na ustanovujúcu konferenciu združenia v Žiline v 1990 roku.
Hlavným nástrojom na presadzovanie princípov samosprávy a decentralizácie od počiatku 1990 roku bolo prirodzene predovšetkým a niekedy iba ZMOS. Európska charta miestnej samosprávy bola prvý raz na Slovensku preložená a uvedená združením. Opakovane bola dávaná do záverov jeho snemov a po desiatich rokoch bola aspoň v okliesnenej podobe prijatá. Legislatíva bola prijímaná na podnet ZMOS a ak bola nepriaznivá k samospráve bola podrobená zdrvujúcej kritike na mimoriadnych konferenciách. Iniciatíva v tejto malej „nežnej“ bola na strane združenia. Vládna moc musela aspoň formálne spolupracovať so ZMOS. Tzv. raňajková diplomacia u Jána Čarnogurského však nezmenila túžbu ústredných vlád ostať centralistickými a neporazila „demižónové rozhodovanie“. Raňajková diplomacia bola prax prijímania predsedu ZMOS na jeho žiadosť na raňajky u predsedu vlády, kde mal možnosť predostrieť problémy a návrhy. Tvrdý postoj združenia k nedecentralizácii bol predmetom vnútornej „zmosáckej“ kritiky. Pochopiteľne sa prešetrovalo kto sa obohatil, pretože o to tu vraj pri zakladaní združenia muselo ísť. Podozrievanie nahradilo dôveru a boj o posty zasa vyhral nad priateľstvom. Čím vyššia je vaša nezištnosť, tým väčšie nebezpečie predstavujete, je to známe od biblických čias, tak to bolo vtedy i dnes. Takže som sa rozhodol odísť. Predali ma moji najbližší, bola to len otázka peňazí. Stačilo sa nechať uplatiť a mohli ste zostať a väčšina zostala za misu šošovice. Zradili ma vlastní. Odišiel som už dávno zo ZMOS-u do bežného života spoločnosti, ktorá ani dnes nie je občianskou. Politiku nenávidím a politikom neverím ani slovo. Pred rokom 1989 som bol plný ideálov, dnes už nemám ideály. Namiesto idealizmu máme komerčnú spoločnosť a materializmus. Tí čo sa nechali podplatiť zostali v politike dodnes, tlieska sa im a verí.
Americký politológ John A. Scherpereel z Univerzity Wisconsin-Madison sa vo svojej štúdii z roku 2003 „Staré štruktúry, nové použitie: Zdedené inštitúcie a politické formovanie v prechodných momentoch“, zameral na príklad reformy verejnej správy v Česko-Slovensku počas rokov 1989 a 1990. Na jar 1990 SMO (Svaz měst a obcí) v Českej republike a ZMOS (Združenie miest a obcí na Slovensku) v Slovenskej republike boli zamestnaní lobovaním za radikálnejšie reformy. Predstavitelia rád sa stretli s V. Havlom a s predsedami ČNR a SNR, boli v pravidelnom kontakte s obidvoma národnými ministrami vnútra, obidvoma námestníkmi ministra pre civilnú správu a sektorovými ministrami v obidvoch republikách. Toto úsilie dalo svoje ovocie. Po množstve medzivládnych zasadnutí a neistote z dôvodu volieb, FZ prijalo ústavnú zmenu 18. júla 1990. Slovenská vláda, teraz (po voľbách) pod vedením bývalého ministra vnútra V. Mečiara, poverila nového ministra vnútra (Anton Andráš) prípravou návrhu zákona o vzniku samosprávnych obcí v miestnej štátnej správe na Slovensku. ZMOS dosiahol svoj najfundamentálnejší cieľ: systém územnej samosprávy bol rýchlo zreformovaný a samosprávne obce boli ustanovené najzákladnejšie jednotky česko-slovenského štátu. Uznesenie bolo doteraz najväčším úspechom stratégie organizácie.
Pokiaľ vedúci vládni predstavitelia diskutovali o reforme územnej správy už od 7. februára 1990 letné rozhodnutie predstavovalo výrazne ambicióznejší smer. SMO a ZMOS zohrali kľúčovú úlohu pri zavedení a obrane nového smeru. Úspešné zvládnutie odstredivých síl im umožnil využiť dané inštitucionálne zdroje, začali pravidelné rokovania s vyššími štátnymi orgánmi, ustanovili sa ako rešpektovaný kolektívny hlas obcí a skutočne formovali program administratívnej reformy pre obdobie po transformácii. Naopak od situácii, že by boli národní a federálni politici chránení od vonkajších tlakov, títo boli lobovaní z nižších úrovní štátu. Výrazne menili svoje politické priority z dôvodu, že dobre organizované skupiny na nich tlačili tak urobiť.
Tu popísané udalosti poukazujú na kľúčovú úlohu, ktorú zohral SMO a ZMOS pri vytváraní skorej reformnej agendy. Novela federálnej ústavy, urýchlenie procesu a formálna transformácia miestnych národných výborov na samosprávne obce boli najpriamejším výsledkom aktivít SMO a ZMOS. Je vysoko nepravdepodobné že by protihráči vo vedení štátu (OF a VPN) boli urobili takéto kroky v skorých mesiacoch roku 1990, ak by tu nebola mobilizácia týchto organizácií. Toľko John Scherpereel.
Na Slovensku vznikla pôvodne unikátna inštitúcia, čo dokazuje aj uvedená štúdia, ktorá bola prezentovaná na výročnom stretnutí členov asociácie pre politickú vedu v Chicagu v roku 2003. Podobne bol ZMOS prezentovaný aj v iných krajinách. Neskôr došlo k potrebe urýchlene privatizovať. Pôvodní zakladatelia boli zdiskreditovaní a vyhnaní. Peniaze vyhrali nad víziou a túžbou po transformácii obci v skutočný domov.
Pravidelne nepravidelne chodím na výročné podujatia Združenia miest a obcí na Slovensku. Som tam viac-menej z povinnosti pozývaný. Ja tam chodím iba z dôvodu, že im pripomeniem, čo všetko sme stratili a čo sme mohli urobiť. Vo svojich príhovoroch im pripomínam kde žijeme. Príhovory sú krátke, stručné, v bodoch a smutné. Mnohí to nechcú počuť. Žijeme v skorumpovanej, lživej a nemorálnej spoločnosti. ZMOS vznikol ako hnutie za vytvorenia skutočného domova. Bola to organizácia občanov miest a obcí, nie ich štruktúr. Počas prvých ciest v zahraničí som v Alsasku nerozumel, prečo ľudia nekradnú z obecného. Odpoveď bola, veď to je naše spoločné a to sa nekradne. To sa nám nepodarilo zmeniť. Pracoval som v rámci technickej pomoci v Nikarague. V tej dobe tam bol jediný výťah, nesmierna chudoba s jedným percentom nehorázne bohatých ľudí. Dúfal som že touto cestou nepôjdeme. Zmýlil som sa. Slovensko je dnes Nikaraguou. Moji najbližší ma predali hneď na začiatku privatizácie. Všetko sa dalo kúpiť, aj svedomie, bola to len otázky sumy. Aj teraz predávame starobu, deti, rodičov, vieru a námestia. namiesto aby sme pomenovali skutočných vinníkov, hádame sa medzi sebou. Nedokážem sa prispôsobiť.
Štát, ktorému nikto neverí, nie je domovom. Takéto štáty patria medzi najsmutnejšie a k najviac nenávideným usporiadaniam. Mohli by sme sa učiť z iných kultúr, čo to je šťastie a spokojnosť so životom. Sme najnešťastnejšia spoločnosť v OECD. V roku 1989 sme si mysleli, že sa to podarí zmeniť. Dnes sme v rovnakom marazme ako vtedy. Slúžime zlu, dáme sa kúpiť za peniaze, klameme deťom, rodičom a neveríme nikomu. Za to že to pripomínam, že máme slúžiť občanovi a budúcnosti ma mnohí delegáti opulentných snemov ZMOS nemajú radi. Vlastne nielen oni. Peniaze sú najvyššou hodnotou. Skúsme znovu zdola vytvoriť domov z našich obcí aj z nášho Slovenska!
Celá debata | RSS tejto debaty