Miloslav Hetteš

Miloslav Hetteš,

kandidát pre voľby do Európskeho parlamentu, nominovaný za prezidenta Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW) v Európe

Nie nebojte sa nešírim poplašnú správu a ani orgány činné v trestnom konaní, nemusia nič riešiť, to by mal urobiť občan sám. Názov som si vypožičal od bývalého ministra práce USA Roberta B. Reicha, ktorý takto pomenoval svoj text v októbri 2007 a to ešte kríza plne neprepukla. Demokracia je v ohrození z dôvodu, že podnikatelia v globálnej súťaži investujú stále viac do lobovania, do politiky, klamania národa, podplácania, lámania etiky a presadzovania zákonov, ktoré sú im preto naklonené tak aby vyhrali nad konkurenciou. Sú to boje o vplyv, ktoré sú mimo chápania bežného občana. Všetko čo sa deje v parlamente, alebo dnes hoci na Ukrajine, je jednoducho boj medzi mocenskými skupinami. Korporácie vo zvyšujúcej miere prepisujú zákony na svoj obraz a zároveň nám diktujú čo je morálne a čo je to sociálna zodpovednosť (zákony pri veľkej rabovačke na Slovensku neboli napr. porušené). Zákony sa píšu mimo parlamentov a sú robené na mieru korporácií a psychopatov. Politici by mali chváliť podnikateľov ak konajú zodpovedne a trestať ich ak tak nekonajú. Ale čo robiť keď kapitalizmus pozná iba záujmy konzumentov a investorov, potreby človeka a spoluobčana nikdy.

Poďme k veci. Zámerom demokracie by malo byť napĺňanie cieľov, ktoré nevieme dosiahnuť ako jednotlivec. Ale demokracia nemôže fungovať ak korporácie zneužívajú politiku pre svoj podnikateľský prospech, alebo ak vytvárajú dojem, že im ide o sociálnu zodpovednosť (privatizácia zdravotníctva napr.). Toto všetko dostáva spoločnosť do bezbrannej pozície v oblasti istoty práce, neustáleho rastu mzdovej priepasti, nárastu chudoby, ale aj klimatických zmien. Výsledok je ten, že záujem investora a konzumenta vždy vyhrá nad spoločným dobrom.

Skupina ekonómov ako napr. J. E. Stiglitz, J.-P- Fitousssi, J. K. Galbraith a sociológ G. Esping-Andersen a iní teraz vyzvala svet k návratu (A Call for Change, 2014). Európska únia sa zmenila na škrtiacu Európu. Chudoba a sociálna exklúzia dosiahla šokujúce miery. Kohézia a solidarita, ktoré sa pokladali za základ EÚ v podstate zmizli z mapy Európy. Zlá ekonomická politika priviedla Európu až nad priepasť. Európa nutne potrebuje aktívnu a inkluzívnu politiku zamestnanosti. Model, ktorý zanechal zodpovednosť za sociálnu politiku národným štátom zlyhal. Preto by mal vzniknúť spoločný fond sociálnej solidarity. Musí byť skončený sociálny dumping nových členských krajín. Obrovský nárast príjmovej nerovnosti spôsobuje nárast chudoby a sociálneho vylúčenia. Neustála koncentrácia bohatstva do úzkej skupiny je odraz predátorského správania a nie správania ľudských bytostí. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že zníženie súčasnej obrovskej miery nerovnosti by viedol k zníženiu výkonu ekonomiky.

Európa musí znížiť nerovnosti, ak chce prežiť. Je nutné zaviesť progresívne zdaňovanie príjmu. Potrebné je zvýšiť úroveň minimálnych miezd. Európa by mala začať zavádzať spoločnú politiku sociálnej ochrany a to aj v oblasti zamestnanosti a dôchodkov. EÚ si musí dať za cieľ znižovania rozdielov medzi štátmi ako aj medzi regiónmi. Toto je cesta ako dosiahnuť viacej vhodnú sociálnu Európu. Rozvoj sociálneho štátu je potrebné zabezpečiť aj pomocou spoločných sociálnych štandardov a cieľov. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW) v Rennes sa uzhodla na tom, že minimálna úroveň, ktorá je plne garantovateľná všade v Európe, nesmie klesnúť pod 50% príjmového mediánu. Na to má každý štát dosť prostriedkov a aj na viac.

Je nesmierne ponižujúce ak slovenskí parlamentári aj tzv. ľavicoví, ktorí slúžia rovnako kapitálu ako aj ostatní, tvrdia že to nie je možné. Stačí aby sa uverejňovali oficiálne dokumenty EÚ a realizovala proklamovaná sociálna politika. Slovensko slúži dnes ako zdroj lacnej pracovnej sily. Slovensko nateraz robí na druhých, žije pod pomery. Zmeňme to.

REICH B. R. (2007): Supercapitalism: The Transformation of Business and Everyday Life, Alfred A. Knopf, New York

A Call For Change (2014): Co-signatories – Joseph E. Stiglitz, Jean-Paul Fitoussi, Peter Bofinger, Gosta Esping-Andersen, James K.Galbraith, Ilene Grabel, Stephany Griffith-Jones, András Inotai, Louka T. Katseli, Kate Pickett, Jill Rubery, Frank Vandenbrouke, www. progresiveeconomy.eu