Ružinov je môj domov. Bratislava je moje mesto. Slovensko je moja vlasť. Pekné slová že? Kto z nás tomu ešte verí. Vládnu nám ľudia, čo nemajú iný záujem iba sa nabaliť. Vládnu nám v Bratislave mnohokrát ľudia čo tu ani nežili, ani sa tu nenarodili. Nenásytné strany si dosadili do samosprávy poslušných, čo na tom že skorumpovaných ľudí – voliči im aj tak dávajú hlas. Ešte v roku 1990 som žiadal aby sme mali primátora človeka narodeného v Bratislave, no nedočkali sme. Ešte v roku 1990 som ako predseda ZMOS žiadal aby sa starostovia starali iba o svojich občanov. Nestalo sa. Kradlo sa a kradne sa. Už stačilo.
Preto som sa rozhodol ponúknuť alternatívu bez korupcie. Nejde mi o slávu, nejde mi o peniaze. Som zakladateľ celej slovenskej samosprávy a odborník na správu miest. V júni ma zvolili Európania za prezidenta Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW). Som narodený v Bratislave a v Ružinove žijem viac ako 35 rokov. Nechcem peniaze, budem robiť za minimálny plat. Nech ma občan zhodnotí a ak povie že si zaslúžim, môžu mi navrhnúť odmenu. Nikam neutekám. Ublížim aj sebe a svojim deťom ak ako starosta neuspejem. Učím sociálnu politiku na vysokých školách na Slovensku i v zahraničí. Rád by som opäť raz zrealizoval svoje poznanie aj s podporou občanov. Viedol som pracovné tímy v OSN, v Rade Európy, v Európskej komisii, na ministerstve, v samospráve a inde. Viacej si ma vážili v zahraničí. Rokoval som, raňajkoval, obedoval a večeral s prezidentmi, premiérmi, riadil celosvetové i miestne podujatia a robil poradcu zahraničným vládam. Na Slovensku ma zväčša nechceli. Dali mi zákaz výkonu práce. Dôvod? Neposlúchal som moc, ale iba ľudí a to sa nenosí. V živote som pôsobil vo výskume, v samospráve, v štátnej správe, v diplomacii i ako živnostník. Venujem sa právam starších, zamestnanosti pre mladých, priamej demokracii a sociálnej ekonomike.
Jednoduchá záležitosť. Nemôžeme podporovať nenásytných zbohatlíkov. Svoje miesto na Zemi musíme odovzdať svojim deťom neporušené. Mesto musí byť miesto kde sa dá chodiť po uliciach, kde bude radosť žiť, kde budeme veriť svojim zástupcom v samospráve. Otvorím všetky účty verejnej kontrole. Poviem občanovi čo pre neho robím. Obklopím sa odborníkmi, predsa všetko nemôžem vedieť ani ja.
Patríme medzi ekonomicky najbohatšie mestá, predbehli sme Viedeň, Štokholm, Prahu, čo sa týka hrubého domáceho produktu. Prečo to nevidíme v bežnom živote na našich uliciach. Nie je pravda že sa nedá. Ak sa nedá, zmeňme systém. Prečo sa nechávame vykorisťovať? Prečo mesto neprekvitá? Prečo je špina? Doprava v kolapse? Zápchy na cestách? Nedá sa? Ale dá. V spolupráci s občanmi treba usilovať aby ovocie našej práce neužívali zlodeji doma ani v zahraničí. Hoci aj zmenou systému. Kto sa bojí nič nedosiahne.
Nie je nutné špekulovať ako sa obohatiť, ale ako urobiť život bezpečnejším. Prečo nikto nesprevádza deti do školy, prečo nie sú priechody kontrolované, trebárs dôchodcami. Prečo tolerujeme úmrtia na železnici na priechodoch pre chodcoch. Nie sú peniaze? Ľudský život rátať cez peniaze? Kde je morálka? Zabránim ďalším predajom, budem sa dožadovať viacej financií pre pokojný život na uliciach mesta.
Ľudia musia vedieť, že im nikto neukradne park, alebo chodník. Načo mi je starosta, ktorý je v správnych radách a nestará sa? Kde majú chodiť naše deti, starší, alebo každý z nás do parku, ak sa tam niekto opäť niečo stavia čo tu nepotrebujeme. Ráno sa nechcem zobudiť s pohľadom na ďalšiu novostavbu, za ktorú opäť nikto nezodpovedá.
Mesto musí podporovať komunálny neziskový spoločný majetok. Neustále “zahusťovanie” zhoršuje životné prostredie obyvateľov. Budujme, rozvíjajme a nepredávajme. Starosta musí byť ten, ktorý sa o mesto stará ako o svoj majetok. Teda ho musí rozvíjať. Ja nikam neodídem. Ja som tu doma a nie niekde 200 km od Bratislavy. Nebudem predsa ničiť svoje.
Chýba nám základná občianska vybavenosť. Nestaráme sa o naše deti o našich rodičov. Nepotrebujeme ďalšie multifunkčné domy. Máme už plno nevyužitých špekulačných bytov. Nemáme žiadne komunálne byty. Ako si mladý človek môže založiť rodinu, predsa nemá každý na kúpu bytu.
Na každom rohu sú herne, ako chceme odstrániť chorobnú závislosť na hazardných hrách? Rečami? Herne na sídlisko nepatria. Nedá sa vravieť o záujme spoločnosti o dobro, ak nahovárame občanov kupovať alkohol na verejne dostupných reklamách. Pre nezmyselné reklamy meníme chodníky a ohrozujeme bezpečnosť na cestách. V zahraničí toto nie je možné, tak prečo u nás. Balkán začína v Bratislave?
Nemaľujme potemkinové dediny na chodníkoch, ale budujme reálne cyklistické chodníky a podporujme všemocne zdravý spôsob dopravy. Namaľované čiary aj tak zmije prvý dážď. Neklamme sa koľko kilometrov sme vybudovali – maľovaním? Budujme kluby pre mládež a nie nezmyselné hráčske centrá.
Musím mať možnosť chodiť s deťmi, s rodinou, s priateľmi bez strachu po ulici. Predsa sa nebudeme ozbrojovať pre svoju ochranu. Kde sa takto dostali? Zabráňme pitiu alkoholu na verejnosti. Nedovoľme násilie, predaj drog a ani ich reklamu.
Nedám sa vyhnať z funkcie pre obvinenie z korupcie, pretože som neskorumpovateľný. Nebude sa opakovať situácia, že miesta v samospráve obsadia diletanti, čo je slovenská špecialita. Sme najviac skorumpovaná krajina v EÚ. Ružinov taký nebude.
Nemám už iný cieľ, iba sa zastať Ružinovčanov. Nepotrebujem slávu a ani nekalé peniaze. K tomu budem viesť všetkých s ktorými budem spolupracovať. Ružinov je môj domov, kde chcem ľuďom zachovať dobrý život a ho aj zveľadiť. Nemám kam utiecť, chcem tu zostať.
Žijeme v kapitalizme, ale aj on musí rešpektovať záujmy väčšiny. Žiadny súkromný majetok nesmie poškodzovať záujmy celku. Budem tvrdo požadovať aby sa takýto majetok využíval v prospech obyvateľov, alebo aby bol vyvlastnený, prípadne predal tomu, kto si to zaslúži.
Občan posúdi či si odmenu zaslúžim. Starostovia často berú peniaze, ktoré nemá ani premiér. Tvrdia, že obce nemajú na rozvoj peniaze. Neverím. Zvykol som si na málo peňazí. Nepotrebujem viac. Aby som spokojne pomohol a odovzdal svoje poznatky, nepotrebujem brať peniaze potrebnejším. Moje zadosťučinenie nenarastie veľkými peniazmi. Spokojný budem iba vtedy ak aj občan bude spokojný. Ak ľudia začnú veriť, že aj poctivý život sa dá. Ak ľudia uvidia, že slušnosť nie je slabosť.
Ako starosta sa budem starať o občanov a nie špekulovať, kde by si mohol druhému vziať. Je pravdou že s rastom majetku nerastie spokojnosť a šťastie. To ja vidím v dôvere občanov za poctivo odvedenú prácu. Áno moja práca ako starostu bude poctivá, úprimná, otvorená a bez tajností. K tomu Vás všetkých vyzývam k spolupráci.
Nemám sponzorov, preto nie som nikomu nič dlžný. Som dlžný voči budúcnosti, ktorá sa výrazne zhoršuje ak s tým nezačneme robiť zmenou k lepšiemu. Stačí keď slušní ľudia povedia – a dosť. Viacej sa dozviete na facebookovej stránke „Starosta Ružinova“.
Do videnia na radnici.