Miloslav Hetteš

NÁVRH

Ústava SR svojim čl. 39 zaručuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zároveň sme žiadaní usilovať sa o finančnú udržateľnosť, spravodlivosť a primeranosť dôchodkov v súlade  cieľmi Európskej únie. Tvorcovia dôchodkovej reformy („tichého prevratu charakteru štátu“) sa navzájom veľmi uisťovali o nemožnosti zmeny spusteného mechanizmu. Náprava je možná aj bez poštátnenia („znárodnenia“) existujúcich úspor na dôchodkových účtoch ako to zavádzajúco tvrdia podporovatelia tohto systému.

Solidarita ako základný fundament, ktorý sa tiahne celou európskou civilizáciou, by mala byť základom slovenského dôchodkové zabezpečenia. Týka sa ako medzigeneračnej solidarity, medziregionálnej solidarity tak aj solidarity medzi bohatými a chudobnými.

Dôchodkový systém je nutné budovať s použitím terminológie o stupňoch (vrstvách) na univerzálnom princípe.

Prvotné sú zásady: spravodlivosť, zásluhovosť, zodpovednosť a solidarita. Vhodne sa tak skombinuje dobrovoľnosť a povinnosť. Jasne sa určí úloha spoločnosti a jednotlivca v zabezpečení si prostriedkov v starobe. Základ je postavený na úplnej solidarite (financovaná zo všeobecných daní) a na rovnakom nároku pre všetkých (na základe potrebnosti, resp. aj bez overovania) v zmysle možností členského štátu EÚ, ktorý je jej plnoprávny člen, ktorý si je vedomý toho, že nechať zahynúť od hladu, mrazu je neprijateľné. Pridanou hodnotou je vedomie spolupatričnosti. Občan si je vedomý zodpovednosti za seba, rodinu, štát a teraz aj za Európu a musí to platiť aj opačne. Ekonomická prax nás nepresvedčila, že by štáty uplatňujúce prístup prvotnej kapitalizácie (laissez-faire kapitalizmus) dosiahli vyšší hospodársky rast ako štáty používajúce európsky sociálny model (Slovensko – Česko). Tento stupeň sa zvykne nazývať aj ako nultý pilier (v OECD). Sem zahrňujeme stav hmotnej núdze, štátnu podporu, sociálnu pomoc, útulok pre bezdomovca a tak podobne.

1. Prvý stupeň (prvý pilier v krajinách EÚ) by mal byť založený na všeobecnej solidarite. Všetci obyvatelia (oprávnené osoby na starobný dôchodok) musia mať zabezpečenú aspoň minimálnu životnú úroveň. Zaručí to základný zákonný dávkovo definovaný povinný pilier financovaný prie- bežným spôsobom, garantovaný štátom. Dávka pre oprávnené osoby bude rovnaká pre všetkých (flat-rate). Táto dávka má zabezpečiť základné životné potreby danej osoby a akékoľvek ďalšie potreby si môžu oprávnené osoby zabezpečiť z druhého a/alebo tretieho stupňa. Toto opatrenie by malo posilniť zodpovednosť každého za vlastnú budúcnosť a situáciu v starobe.

Tento jednotný (flat-rate) dôchodok (kvázi sociálny dôchodok) by sa mohol vyplácať až po dosiahnutí dôchodkového veku (dnes 62 rokov). Financovanie tohto prvého stupňa by bolo zabezpečené pevným podielom z daní. Výberom daní, vymáhaním nezaplatených daní atď. sú poverené daňové úrady,  ktoré  majú  k dispozícii  oveľa efektívnejšie  nástroje,  ako  má v súčasnosti Sociálna poisťovňa pri výbere poistného. Systém by bol vystavený menšiemu riziku neplnenia si povinností zo strany povinných subjektov a teda by sa zvýšili príjmy Sociálnej poisťovne, ktorá by vyplácala takúto dôchodkovú (flat-rate) dávku. Povinná dĺžka doby prispievania by bola stanovená vo vzťahu k dosiahnutiu potrebných prostriedkov na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne pre všetkých. Existuje aj možnosť vyviazania sa, vyplatením celej sumy naraz. Výška percenta a dĺžka prispievania sa stanovuje celospoločenskou dohodou (tripartitne). Výraznejšie by mali byť zavedené náhradné doby za činnosť všeobecne spoločensky prospešnú (zvyšovanie kvalifikácie, starostlivosť o nezaopatrené deti, starých, bezvládnych a iné). Riziko znáša spoločnosť. Uplatňuje sa solidarita medzi generáciami, mužmi a ženami, bohatými a chudobnými. V tomto systéme by boli zapojené aj silové zložky, ktoré majú v súčasnosti vytvorené osobitné systémy. Teda by sa odbúrali tieto osobitné systémy a výhody nimi poskytované by boli nahradené výhodami, ktoré by mohli poskytovať ďalšie stupne/piliere – zamestnanecký dôchodkový systém, prípadne absolútne dobrovoľné osobné dôchodkové systémy (bez účasti zamestnávateľa – napr. životné poistenie alebo účelové sporenie).

2. Druhý stupeň (druhý pilier v krajinách EÚ) by mal byť zamestnaneckým dôchodkovým systémom poskytovaným na podnikovej/odvetvovej/všeobecnej báze zamestnancom (povinným v prípade stanovenia kolektívnou zmluvou). Tento systém by mal riešiť aj zásluhove dôchodky, pozostalostné dôchodky, rizikovosť prostredia a pod. Teda by bol riešením aj pre silové rezorty. Mal by mať charakter doplnkového dôchodkového poistenia, resp. sporenia. Zamestnanecké dôchodkové fondy (v súčasnosti doplnkové dôchodkové spoločnosti, resp. ich doplnkové dôchodkové fondy) by umožňovali flexibilnejšie reagovať na potreby zamestnancov a vytvoril by sa väčší priestor pre odbory a sociálnych partnerov na vyjednávanie (bolo by možné dohodnúť výhodnejšie podmienky pre zamestnancov). Zamestnávatelia by mali možnosť vplývať na svojich zamestnancov, aby si ich udržali a vytvárali vhodné pracovné podmienky a príjemné pracovné prostredie. Spôsob financovania by bol buď dávkovo definovaný (silové rezorty, rizikové prostredie), alebo príspevkovo definovaný podľa rozhodnutia zriaďovateľa zamestnaneckého dôchodkového fondu. Tento zamestnanecký dôchodkový fond by vyberal príspevky od svojich účastníkov. Uplatňuje sa úplný princíp zásluhovosti cez väzbu príspevkov a dávok bez redukcií. Z tohto systému by bolo možné poberať len anuitu (doživotný dôchodok) a nie jednorazovú dávku. Dôchodkové fondy by boli garantované svojimi sponzormi. Riziko znáša zamestnanec, zriaďovateľ resp. platcovia príspevkov. Uplatňuje sa plná zásada solidarity medzi mužmi a ženami. Už zriadené a fungujúce doplnkové dôchodkové spoločnosti by nebolo potrebné rušiť, resp. likvidovať, zachovalo by sa tým existujúce podnikateľské prostredie.

3. Tretí stupeň.  Existujúci tzv. druhý pilier (pilier 1 bis podľa taxonómie EÚ) – systém povinného starobného dôchodkového sporenia by sa zmenil na dobrovoľný a transformoval na súkromný dôchodkový systém, ktorého produkt by bol poskytovaný ako špecializovanými inštitúciami, tak i nešpecifickými finančnými inštitúciami pri plnom rešpektovaní účelu, t.j. zabezpečení anuity (pravidelného príjmu počas celej doby dožitia v starobe). Takýto produkt by užíval daňové a iné zvýhodnenia z dôvodu dobrovoľného odkladu spotreby na dobu v starobe. Dávku z tohto systému by nebolo možné poberať pred stanoveným časom a to ani v prípade, ak osoba doplatí sumu (daňovú úľavu), o ktorú sa jej znížil základ dane z titulu prispievania do tohto súkromného dôchodkového systému. Zároveň by bolo možné poberať len anuitu (doživotný dôchodok) a nie jednorazovú dávku. Tento systém bude čisto kapitalizačný, príspevkovo definovaný, ktorého výsledky budú závisieť od správcovskej zdatnosti daného finančného ústavu. Riziko je plne nesené účastníkom / klientom, teda sponzorom. Sloboda výberu je zaručená možnosťou voľného rozhodnutia pre to ktoré portfólio resp. inštitúciu, záväzným je iba dôchodkový charakter ponúkaného produktu.

Týmto prístupom by sa zabezpečila plná kompatibilita s existujúcou európskou legislatívou. Bola by zachovaná/zlepšená mobilita pracovnej sily, portabilita jej nadobudnutých dôchodkových nárokov. Systém by tým nadobudol plnú univerzálnosť, transparentnosť a udržateľnosť.

ZDÔVODNENIE

Na Slovensku sa 1. 1. 2005 začala iba privatizácia sna o dôstojnej starobe a nie želateľná reforma systému sociálneho zabezpečenia. Zabudli sme na svoju povinnosť voči deťom a voči svojim rodičom. Začala sa pyramídová hra kde je väčšina tých čo prehrajú, ale ktorá vypadá tak strašne lákavo. Zavedená „trojpilierovosť“ nijako negarantuje istotu primeraných zdrojov pre dôstojný život v starobe. Garantuje príjmy správcom dôchodkových fondov. V Čile sa za posledných 5 rokov správcovia dôchodkových fondov každoročne tešili z viac než 50% zisku. 40% z tých čo si v Čile sporia na starobu si však nenasporí ani minimum potrebné na živobytie.

Starnutie populácie sa zneužilo na sprivatizovanie značnej časti príjmu občanov. Pravidelné odovzdávanie poplatku, dokonca povinne, vopred určenej záujmovej skupine bez možnosti ovplyvniť ich použitie je skôr typické pre feudalizmus. Je iluzórna sloboda podnikania výberom toho ktorého fondu. Kapitalizačné dôchodkové systémy v dlhšom horizonte po dokončení prechodného obdobia, majú ten istý charakter ako existujúce priebežné financovanie, vybrané financie sa budú de facto aj okamžite vyplácať. A to je opäť systém priebežného financovania. Neuskutočnila sa žiadna systémová zmena. Načo to bolo potrebné, keď sa nevyriešil problém starnutia?

Európska únia odporúča riešenie nárastu starnutia populácie produktivitou, celkovým  rastom  a zamestnanosti.  Súčasná  demografická  revolúcia v predlžovaní pravdepodobnosti dožitia nie trvalo udržateľným posunom a sa v podstate zastaví.

Táto naša „reforma“ umožňuje neustály bezproblémový nárast na účtoch finančných kartelov. O čo sú tieto finančné skupiny úspešnejšie, o to viac narastá problém štátu ako zabrániť zúfalej situácie z dôvodu neexistencie prostriedkov pre súčasných dôchodcov. Vláda takto ak to nezmení bude musieť radikálne škrtať spoločensky nutné výdavky rozpočtu a nebude schopná udržať sociálny mier.

Eurostat svojim rozhodnutím v roku 2004 odmietol takéto systémy ako sociálne zabezpečenie. Je to podnikanie. Jeho dôsledkom dochádza k narušeniu princípov solidarity na ktorých funguje zjednocujúca sa Európa. Toto vyvoláva znepokojenie v Európe, pretože vzniká oveľa väčší problém než starnutie populácie samotné. Celý tento vývoj je veľmi nepriaznivý a jedinú alternatívu predstavuje taký systém, kde sa zachová princíp solidarity, aj medzigeneračnej solidarity, inak celé veľké skupiny obyvateľov sú odsúdené na veľmi chudobnú starobu. Tá bude v konečnom dôsledku zaťažovať verejné financie i nasledujúce generácie ešte viac než terajší dôchodkový systém.

Potvrdilo sa, že neexistuje reálna možnosť poskytnúť verejnosti úplné informácie. Média finančne nezávisia na čitateľoch ale na reklame. Dôchodkové peniaze sú použité na kúpu nezávislých expertov, špecialistov na verejnú mienku, média, politikov (comprador inteligentsia). Úsilie o zmenu naráža na odpor peňazí a zrejme aj verejnej mienky, ktorá bude viac a viac zmanipulovaná.

Postup dôchodkového podnikania bude v súlade so zákonom a vo vzájomnej dohode dôchodkového kartelu (asociácie DSS) o zisku a výdavkoch. Preto je iluzórna akákoľvek kontrola na základe benchmarkingu zo strany kontrolného dozorného orgánu. Východisko ponúka predložený návrh.