Miloslav Hetteš

1.    Podporovanie sociálneho rozvoja nie je plytvaním, ale podmienkou udržateľného dôstojného života.

2.    Financovanie sociálneho rozvoja nie je spotreba, ale investícia.

3.    Sociálna nespravodlivosť na Slovensku je spôsobená neodôvodniteľnou chamtivosťou menšiny.

Vo februári 2013 prijala Európska komisia tzv. Balík sociálnych investícií (BSI). Čo to je sociálne investovanie? Príprava ľudí na zvládanie ťažkostí v živote, je podstata sociálneho investovania, je vhodnejšie a lacnejšie ako „charitatívna“ pomoc na odstraňovanie následkov. Investovanie do ľudí je úlohou sociálnej politiky súčasnosti. Prostriedkov je dosť, iba sú míňané na nemravnosti, prípadne inak znehodnocované.

Tvrdíme, že európsky systém sociálneho zabezpečenia je jeden z najviac rozvinutých vo svete. Európsky sociálny model, postavený na sociálne zameranom trhovom hospodárstve, neuprednostňuje hospodársky rozvoj pred sociálnym rozvojom, ale ich navzájom podmieňuje. Napriek tomu je dnes v Európskej únii jedna štvrtina populácie v riziku chudoby a dochádza k neustálej sociálnej polarizácii v príjmoch. Toto plne narúša súdržnosť a znemožňuje plné napĺňanie myšlienky o dobrom spoločnom európskom dome. Balík sociálnych investícií má za cieľ poskytnúť primeranú životnú úroveň, adekvátne príjmy, kvalitné služby a inklúziu pomocou sociálneho investovania. Už v roku 2001 Medzinárodná organizácia práce (MOP) podmienila ďalší hospodársky rozvoj vhodným sociálnym zabezpečením. Fungujúce sociálne zabezpečenie je podmienkou ekonomického rozvoja. Navrhol som to v rezolúcii MOP, ktorá bola prijatá 185 členskými krajinami vrátane  Slovenska. Neplatí poučka o tom, že najprv musíme vyrobiť a až potom môžeme investovať do sociálneho rozvoja. Bez sociálneho zabezpečenia nedosiahneme potrebnú produktivitu.

 Príprava spoločnosti, pomocou sociálneho investovania je cestou na predchádzanie ťažkostí a podmienkou ekonomického rastu. Jedine vhodne upravená sociálna politika môže byť v dnešnom svete užitočná pre jednotlivcov, pre rodiny a spoločnosť v dnešnom svete. Prostriedky určené na sociálny rozvoj, nie sú určené na spotrebu (nie sú „prejedené“), sú to prostriedky na ďalší hospodársky rozvoj, je to investovanie, ktoré sa musí zabezpečiť, inak sa z miesta nepohneme a sociálne – ekonomická situácia sa neodvratne zhorší. Neustále konsolidovanie (šetrenie) nie je riešením, nie je cestou rozvoja, ale „pílenie konára, na ktorom sedíme“.

Sociálna politika má za cieľ poskytnúť istoty počas priebehu života  a udalostí (rizikami), s ktorými sme konfrontovaní (chudoba), ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj spoločnosti (rodenie novej generácie), ktoré sú prirodzené (starnutie) a pod. Ľudstvo prežíva a rozvíja sa iba vďaka svojej spoločenskej podstate. Inak by sme už dávno vyhynuli z dôvodu  relatívnej ľudskej telesnej slabosti, alebo z dôvodu prílišného individualizmu (chamtivosti). Súkromný majetok je napr. v zmysle zákona nedotknuteľný. Ale čo robiť v prípade, že všetku obrábateľnú pôdu bude vlastniť jedna egoistická osoba? Je legálne, že všetci ostatní zomrú od hladu? Asi áno, ale nie je to sociálne spravodlivé a v konečnom dôsledku aj takýto majiteľ zahynie, pretože ako jednotlivec neprežije.

Spoločnosť si preto vytvára svoje vlastné sociálne pravidlá a normy, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v živote. Tieto pravidlá tvoria základ sociálnej politiky, ktorá má tri dôležité funkcie:

1. Investovanie

2. Sociálnu ochranu

3. Hospodársku stabilizáciu

Výdavky na sociálny rozvoj nie sú „spotrebou“, ale podmienkou možného spoločného života na tejto zemi.

Investovanie je kľúčové na prípravu ľudí, aby boli schopní zvládať riziká a základné životné problémy pre ich budúci rozvoj. Nie je to okamžitá potreba, ale riešenie budúcich úloh, teda obsahuje prvok investovania. Pomáha pripraviť jednotlivcov, rodiny, celé skupiny obyvateľov na budúci život, zmeny pracovných a životných podmienok aj v dnes starnúcej spoločnosti. Tento prístup šetrí prostriedky, ktoré inak budeme musieť vynakladať na odstránenie predvídateľných budúcich problémov, čo býva spravidla oveľa finančne náročnejšie a bolestivejšie. Napríklad dobrá predškolská príprava sa ukázala ako dôležitá pre pravdepodobnosť úspešného neskoršieho štúdia, pre lepšiu šancu nájsť si prácu a zároveň znižuje delikvenciu. Dobrý zdravotný systém a bezpečné pracovné prostredie zlepšuje produktivitu práce a zabraňuje strate pracovnej sily. Školenia a vzdelávanie v životnom cykle umožňuje lepšiu zapojiteľnosť ľudí do ekonomiky a šetrí zbytočne vynakladané peniaze na garantovanie minimálnej sociálnej úrovne. Podpora zdravého spôsobu života šetrí budúce nutné výdavky určené na pomoc odkázanej staršej populácii.  Slovensko má o 6 rokov kratšiu zdravú starobu v porovnaní  napríklad s Českom. Čo sme ušetrili na „lacnom“ zdravotníctve, preplatíme v budúcnosti nutným službami pre nemobilných starších ľudí. Slovensko dalo v roku 2011 na zdravie ľudí na osobu 751 €, Česko 1157 € a EÚ 1843 €.

Ochrana je dôležitá v prípadoch, ak sa udalosť, ktorá môže ohrozovať životnú situáciu, stáva realitou. Ochranná funkcia sa môže týkať zdravia, vzdelania, príjmu, zabezpečenia základných potrieb (voda, vzduch, zdravie, výživa alebo aj základná hygiena v podobe odvozu komunálneho odpadu atď.). Slovensko sprivatizovalo starobu  svojich občanov, teraz predáva ich zdravie a chystá sa predať aj svoje vodné zdroje. Najznámejšia súčasť ochrany je sociálne poistenie, ktoré distribuuje riziko medzi účastníkov, ktorí si odkladajú časť prostriedkov pre prípad sociálnej udalosti, alebo krízovej situácie. Takou udalosťou je aj nezamestnanosť, keď sa vyplácajú dávky zo spoločne vytvoreného fondu spravidla na princípe zásluhovosti. Sociálna ochrana sa realizuje pri rôznych udalostiach aj pomocou solidárnej dávky sponzorovanej zo všeobecných daní, odvodov a iných príjmov štátu.

Stabilizácia pomocou sociálnej politiky je významná hlavne v časoch ekonomického úpadku, keď príjmy štátu klesajú a narastá množstvo požiadaviek na pomoc. Sociálna politika tu významne znižuje vplyv cyklických kríz napríklad na nezamestnaných, ktorí nemajú iný zdroj príjmu. Podobne aj starobné dôchodky pôsobia na stabilizáciu života penzistov.

Počas krízy narastá tlak na tzv. fiškálnu konsolidáciu. Zdroje sociálnej ochrany majú v tomto čase pochopiteľne svoje limity. Preto je potrebné podporovať dimenziu investovania. Sociálne politiky uplatňujú spravidla všetky tri prístupy. Dobre nastavená sociálna politika výrazne znižuje, alebo zamedzuje negatívnym dopadom krízy.

V konečnom dôsledku sociálne investovanie je finančne výhodnejšie ako iba následné riešenia z dôvodu morálnej nutnosti, alebo z obavy zo sociálnych nepokojov. K politike zamestnanosti môžeme pristupovať nielen z pohľadu poskytovania finančnej pomoci v nezamestnanosti, ale aj ako k investičnému zámeru. Aktívne politiky zamestnanosti sú investíciou do pre zvýšenie kapacity zamestnateľnosti a do prevencie budúcich problémov. Aktuálny obraz Slovenska: dáva „nič“ na aktívnu politiku zamestnanosti z vlastných zdrojov a dokonca „nie sú“ ľudia na úradoch práce.

 Starobné dôchodky výrazne chránia, ale aj stabilizujú situáciu v domácnostiach penzistov. Sú aj investíciou do budúcna, pretože umožnia starším ľuďom byť dlhšie nezávislými a tým menej odkázanými na vonkajšiu finančnú pomoc v neskoršom čase. Trvalá udržateľnosť nemôže isť cestou neustáleho znižovania miery náhrady. V súčasnosti nie je racionálny dôvod byť členom takéhoto systému sociálneho (ne)zabezpečenia.

Investičná, ochranná a stabilizačná funkcia sa nie vždy sa dá striktne oddeliť. Investovanie do rozvoja ľudských zdrojov, funkčnej rodiny, detskej starostlivosti, aktívnych politík trhu práce, vzdelania a zdravia má zároveň význam ochranný, ale i stabilizačný. Nezáujem o budúce generácie, ktoré tým že sa nerodia, nezáujem o rastúci podiel starších ľudí a klesajúci počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva ohrozuje prapodstatu nášho bytia. Tým je ohrozená Je tým základná podoba sociálneho modelu, aký poznáme. Dnes sme v situácii, keď terajšie prístupy k sociálnej politike (a jej neustále podceňovanie) nie sú v súlade s realitou a vyžadujú si dramatický obrat. Narastajúci podiel starších ľudí je sprevádzaný inou zmenou, ktorá je skutočnou výzvou – t.j. ide o skorý absolútny nedostatok pracovnej sily spôsobenej vymieraním (tak bude i na Slovensku). Štáty si začali kupovať chýbajúcu pracovnú silu.

Prudko sa narušuje základ ľudského bytia – súdržnosť. Zaniká stredná trieda, ktorá sa prepadá. Výsledky ľudskej práce sú nespravodlivo, väčšinovo dané menšine, ktorá ich v značnej miere nie je ani schopná spotrebovať. Menšina výsledkov ľudskej práce je stále v znižujúcej miere poskytovaná väčšine populácie. Každý štvrtý človek v Európe je dnes v riziku chudoby. Narastá hmotná núdza. Každý piaty občan Slovenska si nemôže dovoliť riadnu stravu, napriek prebytkom. Ľudia kupujú nekvalitné potraviny a ich skladba nie je z pohľadu investovania, investíciou, ale škodou, pretože narastajú zdravotné problémy a zhoršujú sa vyhliadky na zdravý život. Väčšina rodín má ťažkosti s plnením základných finančných povinností.

Úžera je legálna, akceptovaná a podporovaná. Návykové látky a dekadentná kultúra („debilizácia ľudí“) sú voľne preferované. Spoločnosť zabúda na solidaritu a súdržnosť. Vytvárajú sa falošní vnútorní nepriatelia, ktorí nie sú skutočnými pôvodcami problémov. Narastá radikalizmus, ktorý má riešiť nerovnosti. Nezamestnaní a bezdomovci sú často naši bývalí susedia a predstavujú možnú budúcnosť nás samotných. Neustále narastá podiel ľudí, ktorí sú priamo ohrození bezdomovstvom. Spoločnosť potrebuje zmeniť svoj prístup k nim. Vnútorná obava a strach vlastného presunutia sa do týchto skupín vytvára strach z nich. Spoločnosť však pritom dnes má dostatok prostriedkov na zabezpečenie dôstojného života každého. Spravodlivá spoločnosť je nepravdepodobná. Zmena nie je podporovaná aj z dôvodu strachu – „zdesenia“. Ľudia sa obávajú, či budú schopní splácať dlžoby, či neprídu o zamestnanie, poškodzujú si tým zdravie a dochádza k rozpadu rodiny a medzigeneračnej solidarity. Žiaľ, väčšina je ochotná byť viacej konformná ako bola v období tzv. normalizácie. Miera zdesenia je už vyššia ako pred rokom 1989. Miera záujmu ľudí s najvyšším príjmom o solidaritu je nulová. Návrat zo slepej uličky je nepravdepodobný, ale nutný. Štát to podporuje neustálym znižovaním podielu daní a odvodov na HDP.

Najväčší strach v spoločnosti je výsledkom umelého nárastu nezamestnanosti, ktorá umožňuje držať ľudí v poslušnosti pracovať za mizivý príjem. Štát neoceňuje rad spoločensky prospešných aktivít. Štát nepodporuje znalostnú ekonomiku a opiera sa o tvrdenie o prebytku vzdelaných ľudí, napriek o 10% nižšiemu podielu ľudí s vysokoškolským vzdelaním na Slovensku oproti európskemu priemeru. Vzdelanie už negarantuje zamestnanie. Slovensko má jediné bohatstvo, resp. malo – to je budúca generácia. Nemôžeme sa opierať o nerastné zdroje, alebo energiu. Máme iba ľudský kapitál. Navyše ignorujeme upozornenia Európskej komisie, že plytváme ľudským potenciálom nezmyselnými straníckymi nomináciami takmer na každé pracovné miesto.

Ak nie je reálny záujem o riešenie nezamestnanosti, nemožno očakávať akúkoľvek budúcnosť. Mladí ľudia, ktorí nepracujú, alebo sa neučia, nemôžu byť zdrojom udržateľného života. Slovenská vláda nepreukázala úprimný záujem riešiť daný problém. Iba zdroje z EÚ nemôžu byť jediným zdrojom na aktívnu politiku zamestnanosti a navyše chýba udržateľnosť zamestnania po ukončení rozmanitých programov a grantov. Toto je podporované diskrimináciou na základe veku, nenávisťou medzi generáciami a otupením vzájomných vzťahov, z ktorých vyrastá vyšší podiel osôb označovaných ako psychopati/deprivanti.

Prepad medzi zamestnanými a nezamestnanými je doplnený nárastom mzdových rozdielov. Mzdová segregácia spôsobuje u slabo platených skupín ich prepad medzi chudobu. Vyberať dane od nízko zarábajúcich je nemorálne a nevyberanie daní od najbohatších by malo byť zločinom. Ľudia s nízkymi príjmami majú slabú šancu nájsť si iné zamestnanie v prípade straty predošlého. Nato by bolo potrebné rozvinúť investovanie do ľudských zdrojov. Používa sa však prístup znižovania výdavkov pomocou sprísňovania kritérií, skracovania dôb poskytovania dávok a ich výšok. Narástla nezamestnanosť, ale výdavky na jej riešenie klesli. Slovensko dostalo niekoľko upozornení, že nič netvorí, iba škrtá. Nedostatočné sociálne investovanie predstavuje bariéru pre ďalšie zamestnávanie. Čím nižšie sociálne investovanie, tým je vyššia nezamestnanosť. Zamestnanosť môžeme zvýšiť jedine rozvojom služieb a odvetví pre potreby ľudí.

Nie je poskytovaná možnosť sám si zlepšiť situáciu. Bez sociálneho investovania pretrváva prenos chudoby medzi generáciami. Deti, ktoré sa narodia v chudobe, majú takmer plnú istotu, že v nej aj zostanú. Chudoba znamená nižšie vzdelanie, nižšie vzdelanie spôsobuje ťažkosti pri zapájaní sa do pracovného procesu. Toto všetko podporuje asociálne správania. Vraví sa, že zamestnanie, je najlepšou prevenciou pred guľkou? Nezamestnanosť je často spojená so samovraždou, alebo s nárastom násilia. Máme najväčšiu odlúčenosť medzi generáciami.

Napriek úsiliu o podporu práv inak sexuálne orientovaných sa, nevenuje sa pozornosť rodovej diskriminácií v kariére a v odmeňovaní. Ženy majú všeobecne vyššie vzdelanie a napriek tomu medzi nadpriemerne zarábajúcimi tvoria menšinu, alebo sa medzi nimi ani nevyskytujú. Mnohé rodiny nemôžu existovať bez príjmu ženy, ktorá je navyše často diskriminovaná za to, že je matkou.

Štát neustále verbálne rieši situáciu autochtónneho obyvateľstva Rómov. Ich existencia v štáte často slúži iba ako zástupný dôvod problémov, ktoré Slovensko má v sociálnej nespravodlivosti. Pochopiteľne, ich nízke vzdelanie, nezamestnanosť, zlé bývanie, nedostatočná životná úroveň, diskriminácia a predsudky nedávajú predpoklad na riešenie tejto situácie. Pomoc v podobe eurofondov nie je transparentná, efektívna a výsledky nie sú udržateľné. Podobne ako chudoba predstavuje biznis pre skupiny, ktoré majú z toho profit, situácia je rovnaká aj pri riešení rómskej otázky, ktorá sa stala biznisom a nie cieľom.

Spoločnosť, v ktorej kde neustále rastie polarizácia (hovorí sa o novodobom apartheide), si podtína svoje rozvojové možnosti. Obrovské majetkové rozdiely ohrozujú súdržnosť. Nerovnomerne rozdeľované národné bohatstvo musí byť spravodlivo zdaňované. Obavy spoločnosti musia byť riešené rovnakou mierou všetkými zložkami spoločnosti, primerane ich možnostiam. Existujúce hrozby vyčleňujú veľkú časť populácie z možnosti podieľať sa na rozvoji spoločnosti. Doterajšie prístupy, ktoré odmietajú nazerať na túto časť politiky ako na investovanie, zákonite vedú k názoru o prebytku ľudí, čo nie je vlastné ľudskej spoločnosti a hodnotám zdedeným po predkoch.

Príklady sociálneho investovania predstavujú predškolská príprava, prevencia nedokončenia školy, celoživotné vzdelávanie, školenia, pomoc pri hľadaní práce, podpora bývania, dostupná zdravotná starostlivosť a pomoc starším ľuďom, aby mohli žiť nezávisle. Štáty, ktoré najlepšie odolávajú ekonomickej kríze, sú tie, ktoré nenarušili systém sociálnej ochrany, majú funkčný trh práce a podporujú sociálne investovanie. Zlyhanie pri podporovaní sociálneho investovania znamená zlyhanie pri plnení inkluzívnych cieľov. Štruktúra spoločnosti a ekonomika sa zmenili do takej miery, že terajšie prístupy neudržia rozvoj spoločnosti, predovšetkým z dôvodu poklesu počtu osôb, ktoré sponzorujú štát.

1. Slovensko má najnižšiu účasť žien s malými deťmi na trhu práce, pretože spoločnosť sa nezaujíma o dostupnosť predškolských zariadení. Je nutné podporiť ich ekonomickú aktivitu. Výpadok v príjme vytvára sociálne napätie a ovplyvňuje budúci vývoj detí.
2. Investovanie do detí a mládeže (školy) šetrí budúce výdavky a predchádza negatívnym sociálnym a zdravotným problémom (kriminalita, drogy).
3. Je nutná podpora aktívneho starnutie, ktoré tak šetrí budúce výdavky a zlepšuje príjmy štátu. Zanedbávanie prípravy na starobu aj nevhodnou zdravotnou starostlivosťou (orientácia na zisk a nie vyliečenie), ukracuje ľudí o roky životy a spôsobuje celku straty.
4. Potrebné je investovanie do odstraňovania rôznych foriem diskriminácie, ktoré bráni plnému využitie ľudského potenciálu pre rozvoj spoločnosti.

Jediným zmyslom života nemôže byť iba práca pre prácu v čo najväčšom rozsahu, ale chápanie práce ako prostriedku na lepší život, ktorý má aj tiež má ekonomický význam. Právo na prácu, treba chápať aj ako právo ako využiť svoj život. Pracovné podmienky musia byť v súlade s rodinnými záväzkami matiek a otcov. Ľudia vo všeobecnosti túžia po tom, aby boli aktívnou súčasťou spoločnosti, dosiahli dobré vzdelanie a zvládali potrebné úkony a chcú mať možnosť kontroly svojho života. Preto príprava na budúce úlohy a riziká v podobe sociálneho investovania, znižuje pravdepodobnosť negatívnych udalostí, nutnosť náprav, keď sa riziko zmení na reálny problém; zároveň však aj zlepšuje životné podmienky a rieši ekonomické a demografické výzvy.

V bežnom živote je veľké množstvo prekážok a bariér pre plné uplatnenie v spoločenskom a pracovnom živote. Pre riešenie zapojenia všetkých je potrebné podporovať aktívnu inklúziu. Každý by mal mať možnosť pracovať bez ohľadu na to, či je muž, alebo žena, starší, zdravotne postihnutý, marginalizovaný, či člen minority. Podpora v prípade nezamestnanosti má byť v takej dĺžke a výške, ktorá je potrebná ako prevencia pred chudobou. Systémy minimálneho príjmu musia ľuďom zabezpečiť dôstojný život bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú zamestnaní. Minimálny príjem musí reflektovať skutočnú situáciu v nákladoch na minimálnu životnú úroveň. Musí byť vytvorená situácia spravodlivého odmeňovania, ktoré motivuje ľudí pracovať a bráni pasci chudoby (práca za minimálnu mzdu je prakticky rovnako honorovaná ako nerobenie). Nevhodné sú daňové systémy postihujúce skupiny s nízkymi mzdami a oslobodzujúce vysoko zárobkové skupiny. Spoločnosť nemá trestať rodiny z dôvodu, že majú malé deti. Je potrebné poskytovať dostupnú pomoc pri starostlivosti o deti, ako aj finančne dostupnú starostlivosť pre starších. Niet inej vyššej hodnoty ako sú deti, ale toto tvrdenie musí mať aj oporu v  realite.

Spoločnosť je konfrontovaná s nárastom bezdomovectva. Podľa prieskumov ani nie 4% bezdomovcov sa nimi stáva z vlastnej vôle. Mnohí slušní ľudia stratia nedobrovoľne prácu, stávajú sa obeťami podvodníkov (napr. šmejdi), dostávajú sa do dlhov (legálne fungujúca úžera), prídu o bývanie (neregulované exekúcie) sú na ulici a strácajú možnosť návratu. Nemáme sociálne bývanie, spoločnosť nemá záujem o bytovú politiku bývanie pre každého. Existuje iba súkromné vlastníctvo bývania, ktoré spojením s hypotékou, dostáva ľudí do neľudských podmienok neistoty. Vláda sa k problému správa ako v poučke „NIMBY“ (nie na mojom dvore), problém akceptuje ale nerieši. Nesmierne je rozvinutá epidémia herní, záložní, „pôžičkární“ pre chudobných, namiesto reálnej pomoci.

Prenos kultúry, poznania, hodnôt z generácie na generáciu znamená život. Opačne dochádza k zániku civilizácie. Zlyhanie v príprave a vo vzdelaní detí znemožňuje ďalší rozvoj. Lepšie vzdelanie umožní prerušiť reťaz dedenia chudoby z generácie na generáciu. Je nevyhnutné  dodržiavať ľudské práva detí tak, aby bola odstránenia chudoba detí a rodín, v ktorých žijú. Je potrebné realizovať opatrenia, aby každé dieťa malo možnosť uplatniť sa v spoločnosti. S týmto cieľom je potrebné upraviť daňový systém, umožniť rodičom účasť na trhu práce tak, aby bolo atraktívne pracovať. Chýbajú predškolské zariadenia umožňujúce ich zapojenie sa do práce. Rodičia musia mať možnosť umiestniť deti do predškolského zariadenia. Toto je osobitne dôležité u diskriminovaných skupín. Absencia predškolskej prípravy sa výrazne podieľa na budúcich školských výsledkoch. Je potrebné umožniť všetkým deťom podieľať sa na rekreačných, športových a kultúrnych aktivitách bez výnimky. Poskytnutie možnosti byť súčasťou spoločnosti bráni neskoršiemu predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a zlepšuje šance uplatnenia sa v živote. Je to investícia do budúcnosti. Najvýznamnejší vplyv na kvalitu vzdelania mala dĺžka predškolskej prípravy a menší počet detí na jednu učiteľku. Následne je nutné zabezpečiť prácu pre mladých absolventov škôl.

Aktívne starnutie znamená aj ekonomickú účasť na živote spoločnosti. Aktívne starnutie znamená vyššiu pracovnú účasť a neskorší odchod do dôchodku. Je nevyhnutné odstrániť vekovú diskrimináciu. Každé nedobrovoľné penzionovanie je spojené so stratou, niekedy je dokonca sprevádzané aj  samovraždou. Jedna z ciest riešenia budúceho nedostatku pracovných síl venujúca sa rastúcemu podielu starších je dobrovoľníctvo. Podpora nezávislého života už v období prípravy na starobu je vhodnou investíciou.

Narastá rozdiel v zdravotnej situácii bohatých a chudobných zložiek spoločnosti spôsobený aj z dôvodu zlého nastavenia zdravotníctva orientovaného na zisk. Zdravie patrí medzi celospoločenské hodnoty. Ak nie je chránené v mladosti, neskôr sa nedá obnoviť. Investovanie do zdravia a systému jeho ochrany pomáha riešiť budúce finančné problémy spoločnosti. Zlepšuje aj kvalitu ľudského kapitálu (nateraz trpiaceho zanedbanou starostlivosťou a traumami), čím sa umožní jeho lepšie využitie na trhu práce. Investovanie do zdravia vytvára budúce celospoločenské zisky. Zlepšenia zdravia vedie k celospoločenskému prospechu. Podľa OECD každý jeden rok navyše v očakávanej dĺžke dožitia zvyšuje mieru HDP o 4%. Vlády však často sledujú  cestu znižovania nákladov na zdravotníctvo, čo je vyslovene nebezpečný prístup. Slovensko ponúka jednu z najkratších životných trajektórií – deťom narodeným v roku 2013 sme dali veľmi krátky čas dožitia.

Na Slovensku je plný prepad čoho??? z dôvodu obchádzania a potláčania sociálnej ekonomiky. Táto patrí medzi priority balíka sociálneho investovania. Sociálna ekonomika stojí na zásade riešenia ľudských potrieb – dnešných i budúcich. Otázka profitu v nej je dôležitá, ale nie prvoradá. Sociálna ekonomika existuje na celom svete. Dokazuje možnosť prepojenia trhu a sociálnych cieľov. Vyjadruje ľudskú podstatu spolupráce. Nachádza svoju inštitucionálny podobu vo firmách, družstvách a sociálnych podnikoch. Sociálna ekonomika je iná než štandardný verejný sektor poskytujúci služby vo verejnom záujme a súkromný sektor slúžiaci iba zisku. Je postavená na súkromných organizáciách, akými sú združenia, družstvá, svojpomocné organizácie, nadácie a sociálne podniky. Hlavným účelom nie je zisk pre svojich majiteľov, alebo akcionárov, ale poskytovanie služieb a tovaru buď svojim členom, alebo aj komunite. V súčasnosti sa vo svete rozvinuli sociálne podniky ako organizácie, ktoré sledujú skôr sociálny vplyv ako len zisk pre majiteľov a akcionárov.

V Európe máme približne 2 milióny takýchto sociálnych podnikov a ich zamestnanci tvoria 6% zamestnanosti.  Koľko ich je na Slovensku? Sociálna ekonomika a sociálne podniky plnia významnú úlohu pri sociálnom investovaní. Sú dôležité pre sociálnu inklúziu. Často zamestnávajú ľudí, ktorí sú bežne ťažko zamestnateľní. Tieto podniky mnohokrát vytvárajú produkty a služby pre nich. Sociálne podniky sú často prepojené s občianskymi iniciatívami pre lepší život. Európska komisia priamo vyzvala členské štáty všemožne podporovať sociálnu ekonomiku a sociálne družstvá.

Slovensko má predovšetkým samotné zodpovednosť za sociálne reformy. Ale ako súčasť EÚ má spoločné črty, hodnoty a ciele a preto musí v spolupráci usilovať o sociálnu spravodlivosť a bojovať s diskrimináciou.

Je nám podsúvané, že najdôležitejšie problémy, ktoré Slovensko má sú voľby prezidenta, súkromie televíznych zabávačov, politikov alebo práva gejov. Slovensko má vytvorených umelých vnútorných nepriateľov, ktorých tí druhí zvyčajne nenávidia. Médiá tak úspešne pôsobia, že sa ľudia vedia spojiť aj sami proti sebe a chránia skutočných pôvodcov porušovania ich ľudských práv. Zoznam podsúvaných nepriateľov je rozsiahly. Sú to všetci nezamestnaní, ktorí poberajú zadarmo štedré sociálne dávky; sú to Rómovia, ktorí žijú na úkor nás; sú to starí ľudia, ktorí ešte stále pracujú; sú to naši rodičia, ktorí sa majú dobre a ja sa mám zle; sú to naše deti, ktoré radšej nemáme; sú to iné regióny, ktoré prospievajú na môj úkor; je to Bratislava, lebo je tam lepšie; je to ostatné mimobratislavské Slovensko, ktoré nám berie naše statočne zarobené peniaze, ale keby sa im chcelo robiť budú sa mať dobre atď. Navyše tí čo vedia, že to je takto, nie sú ochotní sa spojiť a pomáhajú tak vytvárať dojem falošnej demokracia. Demokraciu u nás má iba jedinú úlohu, a to zvoliť v slobodných voľbách iného diktátora.

Zvykli sme si na to že dostávame upravené informácie. Najdrahšie propagačné akcie boli v súvislosti s prijatím čilského modelu starobnej sociálnej neistoty (ukradnutá staroba) a druhou najdrahšou kampaňou bola rovnako zavádzajúca v súvislosti s referendom o vstupe do Európskej únie. Dôchodková reforma zostala ziskom pre jej strojcov. Nikde nebola úspešná. Ľudia si kvôli nej siahajú na život a býva označená ako trestný čin podvodu. Vstup do Európskej únie malo zabezpečiť uznesenie vlády, že referendum bude úspešné. Malo byť právne korektné, ale dávať za úlohu úradníkom aby bol výsledok kladný, je protiprávne. Doteraz naši politici nevedia využiť toto členstvo. Nie sme schopní využiť fondy, vraciame pomoc a ani členovia vlády netušia ako sa v Európskej únii rozhoduje a nechránia svojho voliča. Budúce predsedníctvo Slovenska v Európskej únii bude určite fraškou. Nikoho nezaujíma, že sme dostali upozornenia z Európskej komisie o nekvalite našej štátnej správy, tak čo môže z toho byť? Iba hanba. Nie je pravda, že sa to tí synovci a krstňatá dovtedy doučia.

Medzinárodná rada sociálneho rozvoja (ICSW) je najstaršou globálnou mimovládnou organizáciou, ktorá reprezentuje desaťtisíce dobrovoľných organizácií zo 70 krajín z celého sveta, ktoré sa aktívne venujú  podpore sociálneho rozvoja, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej spravodlivosti. ICSW slúži ako strešná organizácia hlavne bežných občanov, ktorí chcú o svojom osude rozhodovať sami. Členmi sa môžu stať iba celoštátne najreprezentatívnejšie organizácie. Za každý štát iba jedna. Slovensko je od roku 2012 reprezentované Stálou konferenciou organizácii tretieho sektoru (SKTS). Francúzsky (výbor pre sociálny rozvoj) a maďarský člen (združenie sociálnych profesionálov) tejto organizácie sa obrátili na SKTS s ponukou stretnúť sa a posúdiť otázky sociálnej situácie, chudoby, odstránenia neopodstatnených rozdielov a možnosti trvalo udržateľného rozvoja. Záujem prejavil aj samotný európsky predseda ICSW Christian Rollet. Podujatie podporí aj rakúsky člen ICSW (výbor pre sociálnu prácu).

MEDZINÁRODNÁ VEDECKO-ODBORNÁ KONFERENCIA POD NÁZVOM „SOCIÁLNE INVESTOVANIE“ SA USKUTOČNÍ 24. FEBRUÁRA 2014, V BRATISLAVE

Na Slovensku sa spokojne vykonáva sociálna politika, ktorá je zakázaná medzinárodnými záväzkami, ktorá má zamietavé precedensy Organizáciou Spojených národov a Radou Európy. V roku 1948 komunistické Česko-Slovensko odmietlo schváliť deklaráciu o ľudských právach a , ako keby toto „demokratické“ Slovensko pokračovalo v tejto tradícii. V situácii, keď sa na Slovensku neuskutočňuje štandardná sociálna politika, keď sa na Slovensku spálili knihy o sociálnom rozvoji, prejavuje sa nezáujem o ľudí, neposkytujú sa ani len informácie z Európskej komisie, keď žijeme v lži a v pretvárke, bude medzinárodné porovnanie potrebné. Nie je riešením vytvoriť si okolo seba malú skupinu priateľov, nepozerať/nepočúvať správy a vypustiť tento život. I keď mnohým nám iné nezostáva.

Po 24 rokoch od prevratu máme predraženú, nepružnú verejnú správu bez dôvery občanov a spoločnosť v kríze. Máme najnižšie možnú dôveru ku svojim zástupcom (politikom). Reforma verejnej správy, ktorá sa uskutočnila, nebola vhodná. Je znehodnotená tolerovanou korupciou, ktorá sa chápe ako „normálna“.  V porovnaní s EÚ dávame proporčne v štátnom rozpočte neprimerane veľa na štátnu správu a políciu. Čoho sa bojíme? Koho najviac potrebujeme? Na školstvo a zdravie ľudí však vraj peniaze nie sú. Európa hovorí, že treba investovať do sociálneho rozvoja, že to nie je strata. Na Slovensku umelo nie sú peniaze. Peniaze odchádzajú do daňových rajov, dividendy sa vyplácajú v plnej výške, dedenie a nehnuteľnosti nie sú zdanené a cena práce je smiešne nízka. Bohatý štát s cenou práce na úrovni rozvojovej krajiny. Naozaj nie sú peniaze? Sú, ale iba pre niekoho. Opäť sa objavujú zázračné riešenia návratu k predošlému územnému usporiadaniu. Pre koho prospech? IT firiem? Občana istotne nie.

Slovensko je podľa Eurostat-u štát s vyšším príjmom na obyvateľa ako v Česku, Poľsku, Maďarsku. Teraz sme predbehli v HDP na obyvateľa Grécko a Portugalsko. Patríme medzi bohaté štáty sveta. Všimli ste si, že máme bohaté obce a spokojných občanov? Slovensko má ekonomickú silu viac ako 76 % priemeru EÚ, ale mzdy dosahujú ani nie tretinu priemeru v EÚ. Kde sú tie zvyšné peniaze? Dostávame nazad zo zahraničia v podstate almužnu v podobe eurofondov, ale skutočné peniaze idú do daňových rajov.

Bratislavský samosprávny kraj je na 7. mieste čo sa týka ekonomickej sily v EÚ (meraním cez HDP na obyvateľa). Chýba nám vyrovnaný regionálny rozvoj a solidarita. Bratislavský samosprávny kraj predbehol Viedeň aj Paríž. Znamená to, že Bratislava je výstavnejšia ako Viedeň, Praha či Štokholm?

Máme vysokú nezamestnanosť. Fakt, ktorý je v zásade umelý. Práce je však dosť. Zanedbané je zdravotníctvo, bezpečnosť, výživa, služby a pod. Slabá je kúpna sila ľudí a tá nevytvorí potrebu vyrábať. Nezamestnanosť je sprevádzaná rozpadom rodín, kriminalitou i samovraždami. Ľudia sa boja byť nezamestnaní, preto robia aj za smiešnu mzdu. Máme minimálnu mzdu, ktorá je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Ani dvojnásobné zvýšenie platov by neodstránilo diskrimináciu. Zvýšil by sa však dopyt po službách, po tovare a po nových pracovníkoch. Konečne by sa oplatilo pracovať, po čom tak falošne volali bývalé vlády. Svetová banka im totiž potvrdila, že nie je možné znižovať tzv. „štedré“ sociálne dávky. Treba zvýšiť reálne mzdy!

Nemáme novú generáciu. Deti sa nerodia. Pôrodnosť je ako v čase 2. svetovej vojny. Ženy odkladajú pôrod až na čas, keď si to budú môcť finančne dovoliť. Čakajú, až býva neskoro. Prorodinná politika? Slovensko začína vymierať. Kto sa o vás postará, keď pôjdete do dôchodku? Načo vám budú úspory, keď nebude mať kto napiecť chlieb? Keď sme sa narodili, menila nám plienky mama a keď budeme umierať, kto nám ich vymení, keď tu nikto nebude? 30 – 40 % absolventov škôl nepracuje. Máme záujem o nich? Čo z nich vyrastie? Vraví sa, že zamestnanie je najlepšia ochrana pred sociálnymi problémami a kriminálnym chovaním („pred guľkou“).

Máme, vlastne nemáme, komunálnu ekonomiku – sociálne neziskové podnikanie, ktoré v EÚ zamestnáva až 6 % pracovnej sily, v Taliansku až 13 %. Koľko percent je to na Slovensku? Vraj to narušuje súťaž na trhu? Ziskovosť v školách, v domovoch dôchodcov, nemocniciach, v odvoze komunálneho odpadu?

Slováci neveria svojej vláde. Máme najnižšiu dôveru voči politikom v rámci klubu najvyspelejších krajín združených v OECD. Nie sme zdraví. Ako sme uviedli, Slovenky a Slováci majú pred sebou iba 3 roky normálneho života po dosiahnutí veku 65 rokov. V Česku a v Európe je to 9 rokov. Prečo asi? Ukázali sme, koľko kto investuje do zdravia. Predaj polikliník situáciu výrazne zhoršuje.

Sme nešťastní. Obsadili sme 129. miesto v indexe spokojnosti vo svete a sme poslední v rámci OECD. Štáty, kam Slovensko posiela zahraničnú pomoc, majú šťastnejšiu populáciu. Nie je to plytvanie peniazmi? Nemali by sme pomáhať konečne aj svojim?

Minister na Slovensku pripúšťa diskrimináciu na základe veku, t. j. porušenie záväzkov voči EÚ, OSN… Nie je to šírenie nenávisti? Mladí chcú vyhnať starých z práce. Koho? Veď väčšina ľudí vo veku 57 rokov už nepracuje. Nemáme solidaritu medzi bohatými a chudobnými ľuďmi, nemáme solidaritu medzi regiónmi, pestuje sa nenávisť medzi generáciami, vymierame, rodiny sú trestané za to, že majú deti. Kde je budúcnosť? Kde je trvalo udržateľný dôstojný život? Naša spoločnosť je prakticky v stave, v akom bola v novembri 1989. K tomu pristúpila akurát vysoká nezamestnanosť. Ak sa navrhuje zmena ústavy, nemalo by sa myslieť na takú zmenu, ktorá by umožnila vziať späť spoločný neoprávnene rozkradnutý (privatizovaný, reštituovaný) majetok? Predovšetkým ak išlo o dokázateľné špekulantstvo, ktoré viedlo k úpadku a zániku.

UROBME POSLANCOV KONTROLOVATEĽNÝMI – ZMEŇME VOLEBNÝ SYSTÉM tak, aby boli politici zodpovední voči voličovi a nie iba straníckym vodcom a ľuďom čo stranu vlastnia. Študenti sa ma pýtajú, či to bolo v spoločnosti horšie pred rokom 1989. Odpovedal som: „Vtedy sme mali ideály“. Potrebujeme začať! Začať meniť tento štát, spoločnosť, robiť s ľuďmi a pre ľudí. Táto kríza nie je spôsobená živelnou pohromou, je to nešťastie spôsobené čisto lakomosťou a neľudskosťou. Urobme život dôstojnejší a spoločnosť spravodlivejšiu. Každý sme zodpovedný za seba, za svoju vlastnú rodinu, za obec, v ktorej žijeme, za región, ale aj za štát, za Európu a vlastne sme zodpovední navzájom voči všetkým!

POSLANCI MUSIA ZASTUPOVAŤ SVOJICH VOLIČOV musia byť  podriadení iba občanom, iba im majú skladať účty a občania  aj musia mať právo ich odvolať, ak neplnia svoje sľuby, pre  ktoré boli vybratí zastupovať vôľu svojich občanov. Budú volení priamo z jednomandátových volebných obvodov.

Referendum sa musí dať uskutočniť na všetkých stupňoch verejnej správy. Predmetom referenda má byť každá dôležitá otázka navrhnutá petíciou. VÝSLEDOK REFERENDA MUSÍ PLATNÝ AK ZODPOVEDÁ VÄČŠINOVEJ VÔLI ZÚČASTNENÝCH OBČANOV.

Štát má predstavovať kolektívnu vôľu združených občanov. Štát môže konať iba v najlepšom záujme občanov s rešpektovaním práv menšín. ŠTÁT MUSÍ USILOVAŤ S OSTATNÝM SUBJEKTMI O DOSIAHNUTIE STAVU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO DÔSTOJNÉHO ŽIVOTA A SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI.

Občan má byť reálnym základom štátu. Konať môže sám v súlade so všeobecne platnými normami. Predovšetkým je zodpovedný za svoj život, za sociálne, kultúrne a hospodárske postavenie. Iba ak z objektívnych príčin tak nemôže konať, v zmysle subsidiarity mu pomáha iný subjekt. Občan koná v spolupráci s rodinou a komunitou na živote, ktorej sa podieľa.

Obec združuje občanov na teritoriálnom princípe. združuje občanov na teritoriálnom princípe. Obec pomáha občanom a koná v súčinnosti s nimi v záležitostiach, keď občan potrebuje pomoc, alebo ak je tak výhodnejšie a efektívnejšie vo všeobecnom záujme. Občan sa podieľa na živote a správe obce priamo, alebo pomocou ním volených zástupcov (poslancov). Obec reprezentuje záujmy občanov voči vyšším subjektom verejnej správy Obec možno zlúčiť, rozdeliť alebo zmeniť jej právomoci iba miestnym referendom.

Župa je regionálnym združením občanov a obcí na riešenie spoločných záležitostí v oblasti, ktoré nie je účelné a efektívne vykonávať na nižšom stupni. Župu možno zlúčiť, rozdeliť alebo zmeniť jej právomoci iba regionálnym referendom.

Štát je predovšetkým dobrovoľným združením občanov, obcí a žúp na plnenie úloh a povinností, ktoré nie je účelné a vhodné vykonávať na nižšom stupni. Štát sa môže združiť s iným subjektom, alebo zrušiť takýto stav iba v prípade súhlasu vysloveného v celoštátnom referende. Štát zastupuje záujmy svojich občanov navonok. Voči ostatným subjektom koná iba v najlepšom záujme svojich vlastných občanov. Štát preberá na seba zodpovednosť za bezpečnosť navonok a do vnútra štátu.

KONFERENCIA MÔŽE POSKYTNÚŤ NÁVRH SPOLOČENSKEJ ZMLUVY PRE SLOVENSKO, ZMLUVY POSTAVENEJ NA ĽUDSKÝCH PRÁVACH PRE SLOVENSKO AKO DOMOVINY VŠETKÝCH JEJ OBČANOV, NIELEN PRE VYVOLENÝCH:

21. zákonov

1)        Všetci občania majú rovnaké práva, rešpektuje sa rozdielnosť sociálna, kultúrna a hospodárska. Tieto rozdiely nemôžu byť v protiklade so záujmom celku.

2)        Každý majetok má legálny a morálne zdôvodniteľný pôvod. Súkromný majetok je chránený, ale nesmie poškodzovať záujmy celku.

3)        Každý občan má právo po splnení platných povinností na primeraný dôstojný život v spoločnosti.

4)        Každý občan má právo pracovať a dostávať spravodlivú  odmenu za vykonanú spoločensky potrebnú prácu.

5)        Úroveň mzdy je priamo prepojená s vykonanou prácou a reálne odpovedá hospodárskej sile štátu.

6)        Mzda je sociálne spravodlivá, tak, aby bola sociálne spravodlivá a sociálne dávky nevytvárali pascu chudoby.

7)        Sociálne minimum a minimálna životná úroveň musia byť zrovnateľné s priemerom krajín EÚ.

8)        Občania si naplnia svoje životné a sociálne potreby na Slovensku bez nutnosti odchodu do iných štátov, čo i len krátkodobo.

9)        Zabezpečené je primerané zdravie občanov na úrovni obvyklej v EÚ.

10)    Zabráni sa vymieraniu Slovenska. Rodiny sú podporované vo svojej úlohe výchovy novej generácie. Každé dieťa má garantovanú minimálnu ochranu.

11)    Rodiny nie sú trestané za to, že majú deti. Rodiny poskytujúce svojim deťom primeranú opateru a výchovu sú odmeňované spoločnosťou.

12)    Funguje medzigeneračné súžitie, kde starí rodičia, ich deti a deti ich detí majú radosť zo svojej blízkosti.

13)    Zabezpečená je dôstojná staroba starších občanov. Príjem v starobe odráža prínos starších do rozvoja súčasnej spoločnosti. Starší nesmú byť diskriminovaní a trestaní za svoj vek.

14)    Mladí ľudia a absolventi škôl majú zmysluplnú a adekvátne honorovanú prácu.

15)    Štát pomáha pri vstupe do pracovného života a pri zakladaní rodiny. Je dosiahnuté harmonické spolužitie všetkých generácií.

16)    Budúcnosť občanov Slovenska je chránená podporovaním vzdelania, ktoré je na úrovni obvyklé pre Európu.

17)    Hospodársky rozvoj je postavený na vzdelanosti a poznaní občanov Slovenska a nie na vykorisťovaní v montážnych halách zahraničných majiteľov.

18)    Nevzdávame sa toho, čo máme požičané od svojich predkov – pôda, voda, vzduch, ale zveľaďujeme a trvalo udržateľne využívame na blaho celej spoločnosti.

19)    Slovenská spoločnosť sa rozvíja v súlade so zásadami solidarity, spolupráce všetkých a sociálnej spravodlivosti.

20)    Slovensko nemá nerozvinuté regióny a vylúčené skupiny obyvateľstva.

21)    Každý má zabezpečené univerzálne sociálne minimum a každý občan, obec, a župa má možnosť a právo si zlepšovať svoju situáciu, ale nie na úkor záujmu spoločnosti.

Medzinárodné porovnanie a otvorená diskusia môže priniesť nové poznatky. Európska komisia volá po kapitalizme s ľudskou tvárou. Prečo by sme nemohli urobiť Slovensko krajinou, kde sa dobre žije? Každý, kto má záujem o svoj budúci osud, by mal prísť a dostane možnosť vyjadriť sa a podieľať sa na tvorbe záverov a na ich plnení. Tvoril som závery a odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o význame sociálneho rozvoja v roku 2001, prenesme ich konečne po trinástich rokov na Slovensko.

Máte záujem niečo povedať? Chcete sa zúčastniť? Termín prihlásenia aktívnych účastníkov je najneskôr do: 1. februára 2014. Termín prihlásenia pasívnych účastníkov je najneskôr do: 15. februára 2014. Viacej tu: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/konferencia-socialne-investovanie-2014

Doc. RNDr. Miloslav HETTEŠ, CSc., hlavný predstaviteľ SKTS pri Medzinárodnej rade pre sociálny rozvoj (ICSW)