Miloslav Hetteš

Miloslav Hetteš bol vedúcim pracovnej skupinu pre starnutie Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov. Predkladal rezolúcie k sociálnemu rozvoju v OSN a v MOP. Pôsobil v orgánoch EÚ a Rady Európy. Robil poradcu vlád v Skopje a v Banja Luka. Pracoval mnoho rokov vo vedúcich postoch v slovenských rezortov práce a zahraničia. M. Hetteš po roku 1989 zakladal miestnu samosprávu na Slovensku.

Niektorí z nás si ešte pamätáme na staršiu českú sci-fi komédiu „Muž z prvního století“, kde sa Miloš Kopecký rozčuľoval nad robotom, čo nevedel vyrobiť knedle. V súčasnosti sa vážne navrhuje virtuálny partner s ľudskými vlastnosťami, ktorý opatrí staršieho človeka. Prečo to nie je opatrovateľ? Prečo to už nie je sociálny pracovník? Keď sme sa narodili zvyčajne sa o nás starali rodičia, kto sa dnes o nás postará, keď budeme umierať?

V súčasnosti vo všeobecnosti chýbajú platené zamestnania na trhu práce. Dlhší čas máme vysokú nezamestnanosť a čo je horšie aj veľmi bezútešnú rozsiahlu dlhodobú nezamestnanosť. Dlhodobo nezamestnaný si už sám spravidla nedokáže pomôcť.

Nemať platenú prácu je dnes štandardná situácia. Nezamestnanosť neznamená iba stratu príjmu, ale je prepojená s množstvom sociálnych problémov. Nezamestnanosť vzniká dnes predovšetkým nedobrovoľne a nezaslúžene. Je potrebné pripraviť na túto situáciu bez platenej práce seba samého, svoju rodinu, známych ale aj klientov. Nezamestnaní potrebujú často vonkajšiu pomoc. Pohľad spoločnosti na ľudí bez práce sa zmenil v tom smere, že nevzniká z dôvodu zlého vzťahu k práci. Ľudia si napriek tomu často následne po strate zamestnania siahajú na život, obviňujú seba samého alebo trestajú svoje okolie za to že sú bez zamestnania. Sociálna práca môže pomôcť prekonávať aj riešiť túto ťažkú situáciu v živote človeka. Počas krízy spojenej s nezamestnanosťou rastie aj dopyt po sociálnej práci s nezamestnanými. Sociálna práca je odvetvie v Európe, ktoré z dôvodu nárastu počtu nezamestnaných odkázaných na vonkajšiu pomoc nezaznamenalo pokles zamestnanosti. Počas krízy mnohé ekonomické a finančné aktivity môžu ukončiť svoju činnosť, čo je ťažko predstaviteľné v prípade sociálnych ustanovizní, kde sú ľudia odkázaní na cudziu pomoc.

Situácia s mierou nezamestnanosti je v Európe rozdielna. Napriek vysokej všeobecnej miere nezamestnanosti slovenská vláda nevenuje adekvátne pozornosť aktívnemu riešeniu tejto situácie. Osobitne ťaživý dopad to má na mládež, ktorá nikdy nepracovala. Vraví sa že práca je najlepší liek pre guľkou. Z dôvodu nenaplneného života rastie miera kriminálnych činov a asociálneho chovania. Sociálne investovanie do zamestnanosti mladých sa v budúcnosti vráti v podobe ich lepšieho zapojenia sa do rozvoja spoločnosti. Žijeme v spoločnosti s vysokou mierou medzigeneračnej nenávisti (ageizmus). Narušená je sociálna kohézia a tým je ohrozená aj budúcnosť spoločnosti ako celku.

Potreba práce neklesla napriek nárastu nezamestnanosti. Problém sa skrýva v nehonorovaní spoločensky nutnej práce napr. pri opatrovaní detí, rodičov, chorých alebo starších. Existuje veľký dopyt po sociálnych službách, ktoré nie sú využiteľné z dôvodu ich finančnej dostupnosti klientov, pre ich insolventnosť. Môžeme tvrdiť, že keď mnohé profesie zanikajú a ľudia sú nútení pravidelne meniť povolanie, že toto sa netýka sociálnej práce. Zrejme stroje nikdy plne nevystriedajú ľudský prístup sociálneho pracovníka.

Demografická revolúcia prejavujúcu sa v náraste podielu starších z dôvodu slabej pôrodnosti, spôsobí relatívne v krátkom čase nedostatok pracovnej sily. Paradoxne sa tak stane aj v krajinách s vysokou mierou nezamestnanosti a spôsobí to nedostatok sociálnych pracovníkov. Medzinárodná súťaž v ich získavaní sociálnych pracovníkov z relatívne chudobnejších krajín už začala. Jeden zo spôsobov ako zabrániť ich odchodu, je začať si lepšie spoločensky aj finančne vážiť prácu sociálneho pracovníka.